UČILA SOM SA ANGLIČTINU MEMOROVANÍM.
POTOM SOM STRETLA JOLLY PHONICS.
ŠKODA, ŽE TO NEBOLO NAOPAK
…………………………………………………………………………………………………
Slovensko v roku 2004 vstúpilo do Európskej únie. Od septembra 2010 je vyučovanie prvého cudzieho jazyka od 3. ročníka základnej školy povinné. Dobrých učiteľov angličtiny je však na Slovensku ako šafránu. Veľkou výzvou Slovenska je teda zvýšiť kvalitu učenia tých, ktorí angličtinu učia. Budeme sa snažiť priblížiť vám príbehy zanietených učiteľov, ktorí vyučujú angličtinu a vyučujú ju aj pomocou metódy Jolly Phonics. V Anglicku sa táto metóda využíva asi v 60 % základných škôl. Deti začínajú školskú dochádzku od 4 rokov. V tomto veku sa stretávajú s Jolly Phonics. Táto metóda bola vyvinutá špeciálne pre malé deti. Je multi-senzorická (využíva zrak, sluch a hmat), preto je vhodná pre rôzne typy inteligencie. Vo veku 5 rokov anglické deti v rodnom jazyku plynule čítajú.
Prvou učiteľkou, ktorú vám chceme predstaviť, je pani Marta Petrovicsová, učiteľka anglického jazyka na ZŠ na Jilemnického ulici v Dunajskej Strede. Špecifikom tejto školy je, že ju navštevuje veľa detí, ktoré prichádzajú aj z maďarského jazykového prostredia. V prvom ročníku má teda pani Petrovicsová deti s materinským jazykom slovenským aj maďarským, ktoré sa začínajú učiť svoj prvý cudzí jazyk – angličtinu.
MK: Na úvod by som sa vás rád opýtal, ako a kedy ste sa stretli s angličtinou.
MP: V roku 2009 ponúklo ministerstvo učiteľom 1. stupňa možnosť rozšíriť si aprobáciu o cudzí jazyk, takže som sa prihlásila do toho projektu financovaného z európskych peňazí a následujúci rok som začala študovať angličtinu. Mala som z toho zmiešané pocity, pretože ja som mala v škole nemčinu a pre mňa bolo dosť ťažké nabehnúť na angličtinu. Učili nás v Komárne fonetiku, fonológiu, gramatiku a v podstate všetky veci, ktoré k angličtine potrebujete. Kurz trval 4 roky s tým, že tam bola skoro polročná prestávka, pretože na projekt chýbali peniaze. Na úvod nám dali školitelia možnosť zadeliť sa do skupín podľa úrovne znalosti angličtiny. Prihlásila som sa do skupiny A0, keďže som bola absolútny začiatočník. Tempo výuky však nebolo individuálne. V skupine sme boli zmiešané úrovne, pretože tam začiatočníkov bolo málo a boli s nami aj dámy, ktoré z angličtiny maturovali. Tí, čo nás učili, sa na nás dívali, akoby sme anglicky vedeli. Bolo to veľmi náročné, nefungovalo to. Z našej školy sa prihlásilo 8 učiteliek, skončili sme len dve.
MK: Ako hodnotíte s odstupom času kvalitu takejto štátnej prípravy?
MP: Môžem povedať, že keď som začala študovať angličtinu, veľmi ma odrádzalo to, že každé slovíčko som sa musela nabifliť. Ako sa číta, ako sa píše, bolo to strašne náročné a v mojom prípade došlo vlastne k jednému zlomu, keď ma to úplne odradilo. Chcela som to vzdať, pretože moja pamäť bola obmedzená a ďalej to už nešlo. Vtedy som mala nutkanie nechať kurz, pretože moja pamäť už nevládala mechanicky drilom na seba nabaľovať to množstvo informácií. To ma deprimovalo. V podstate som si až teraz uvedomila, že možno niečím takým prechádza aj veľa našich detí. Majú obmedzenú kapacitu pamäti a jednoducho ich to môže odradiť. Na ministerskom kurze nás naučili používať v podstate len tie anglické znaky, ktoré sa používajú na zápis slovíčok, ako sa majú vysloviť a čo je v slovníkoch. Ale prečo to tak je? To som nevedela. Pochopila som vlastne až vďaka Jolly Phonics, že angličtina má systém. Ja som si myslela, že je to jazyk bez ladu a skladu, pretože ináč sa to píše a ináč číta. Pochopila som, že aj v angličtine sú pravidlá. A že keď sa deti naučia tieto pravidlá, uľahčí im to štúdium angličtiny.
MK: Ako ste sa dozvedeli o metóde Jolly Phonics?
MP: V roku 2013, keď som ukončila kurz angličtiny, sme do školy dostali mail od pani Machálkovej o možnosti zaradenia sa do projektu Jolly Phonics. Podmienkou bolo, aby sa anglický jazyk na našej škole vyučoval od 1. ročníka a aby sa učil 2 hodiny týždenne. Vyplnili sme dotazník a na základe toho vybrali aj našu školu. V tom istom roku, v máji 2013, sme sa s kolegyňou zúčastnili školenia, kde sme dostali základný balík pomôcok, s ktorými sme mali rozbehnúť v ďalšom školskom roku vyučovanie angličtiny touto metódou.
V školskom roku 2013 – 2014 sme začali učiť metódou Jolly Phonics v prvom ročníku. V triede máme 24 detí rozdelených na dve skupiny po 12 detí. Každá z učiteliek si vedie svoju skupinu, pomôcky sme si zo začiatku delili, pretože sme mali len jeden základný balík pomôcok, ale postupne sme si dokúpili to, čo potrebujeme na hodinách používať. Od začiatku sme sledovali u detí veľký progres. Po pol roku už dokázali prečítať a napísať veľa slov. Na konci roka väčšina detí plynule čítala a písala po anglicky.
MK: Čítanie je v živote človeka jedna z najdôležitejších kompetencií. Dnes nám však pribúda skupina detí, ktoré majú problém nielen s technikou čítania, ale aj s porozumením prečítaného v rodnom jazyku, nie ešte v cudzom. Rozumejú deti tomu, čo čítajú?
MP: V procese učenia sa čítanie zastáva veľmi dôležitú úlohu. Pomocou čítania sa človek vzdeláva, získava slovnú zásobu, rozvíja sa po citovej stránke. Rozvíja svoju fantáziu. Preto na čítanie s porozumením je pri výučbe angličtiny metódou Jolly Phonics kladený veľký dôraz. Nemusíme každému slovíčku rozumieť, a aj tak vieme vydedukovať podstatu z prečítaného. Nemusíme sa s deťmi každé jedno slovíčko bifliť, pretože ho dokážeme prečítať. Touto metodou učíme deti čítať a pomohlo to aj mne.
MK: Ak by vás dnes pozvali na prednášku o učení angličtiny (v angličtine, bez prekladu), išli by ste? Nepociťovali by ste jazykovú bariéru?
MP: Dnes by som už ostych nemala. Ale mnohí učitelia majú túto bariéru. Mám kolegyne, ktoré v podstate ovládajú len to učivo, ktoré učia deti, ale nie sú schopné komunikovať v cudzom jazyku. Ja som mala napríklad tú výhodu, že keď som ukončila kurz, ponúkli nám možnosť ísť do Anglicka. Tam nás vlastne tiež učili, ako učiť deti. Ukázali nám veľa možností a ja vlastne z toho čerpám doteraz. Takže som si vyskúšala angličtinu aj v reálnom živote. Skúšala som v tomto jazyku komunikovať. Mnohé učiteľky, ktoré tam so mnou boli (bolo nás 45 učiteľov zo Slovenska), mali obavy komunikovať s Angličanmi. Keď sme išli do Londýna vlakom, ja som si prisadla k úplne neznámemu mužovi a rozprávala som s ním. Aj keď to nebolo z mojej strany úplne perfektné, ale jednoducho som si povedala “prišla som do tejto krajiny naučiť sa tento jazyk, chcem to vyskúšať”. A dokázala som s ním komunikovať. Takže ja som v podstate odbúrala tú bariéru, ktorú majú mnohí moji kolegovia. Hanbia sa, že povedia niečo zle a že ich vysmejú… A možno tu je pes zakopaný. Napríklad, keď som sa zúčastnila jedného školenia, kde bol priamo pán Cristopher Jolly, tak to bolo celé v angličtine a neprekladali to. Vlastne vďaka metode Jolly Phonics som sa však naučila, že nepotrebujem rozumieť každé slovo, ale viem si vydedukovať z toho, čo hovoria, to podstatné pre seba. Aj keď si myslím, že vďaka metode Jolly Phonics sa moja výslovnosť už zlepšila. Ako príklad spomeniem, že až vďaka JP som sa naučila, že d sa dá vysloviť dvomi spôsobmi, že u a ú tiež. V niektorých slovách sa to rovnako zapisuje, ale ináč vyslovuje. Ja som o týchto veciach vôbec ani nevedela. Nevedela som, prečo sa raz naše c číta v angličtine ako s a inokedy ako k. Až vlastne vďaka tejto metode som pochopila systém a pravidlá angličtiny. Podľa mňa by týmto školením mali prejsť všetci angličtinári, aby to vedeli vysvetliť potom deťom. A oveľa lepšie by sa učili tieto slovíčka aj deti. Tiež je fakt, že teraz už nepotrebujem toľko listovať v slovníku a hľadať, ako sa čo píše a ako sa to vyslovuje. Viem si to prečítať sama. Takže za tieto znalosti vďačím JP. Na začiatku som mala tiež veľké nedostatky, ale chcem dospieť do štádia, že na hodinách budem s deťmi rozprávať len po anglicky. Nie som ešte na tej úrovni, ale už som o level vyššie, ako som bola. Na konci štúdia sme dostali knihy a ja si z nich dnes čítam. Veľmi veľa sa viem takto z anglických kníh naučiť.
MK: Prešli ste školením metódy Jolly Phonics, už druhý rok učíte touto metódou. Čo vás ako učiteľku presvedčilo, že to je rozumná cesta?
MP: Po prvé, je tam pridaný pohyb. Pre deti v tomto školskom veku je vlastne typické, že sa potrebujú hýbať. Vlastne pohyb je charakteristická črta malých detí a tým, že sa pri vyučovaní jazyka využívajú pohyby, tak je to pre deti zábava. Napríklad od začiatku, už v prvom ročníku, som dávala deťom diktáty, ukazovala som zvuky posunkami, potom som dávala deťom papieriky, nech si vytiahnu slová a nech si samy diktujú. A to ich strašne bavilo. Veľmi rady sa takto hrali, pretože tým boli do procesu zapojené, už ony samy museli rozmýšľať a už ony samy používali posunky.
Po druhé, pri tejto metode nevidím až taký veľký problém pri deťoch, ktoré veľmi často chýbajú. Pri tých ostatných metodach som si všimla, že sa nedoučia poriadne slovíčka, pretože žiak nevie, ako sa ktoré slovo má vysloviť. Nevie, ako ho má prečítať, rodič mu s tým doma zvyčajne nevie pomôcť. Ja zase pri tom počte detí nemám čas sa zaoberať len s jedným žiakom a je ťažké dotiahnuť s ním aj zameškanú gramatiku. Avšak pri metóde JP nie je problém sa doučiť, pretože každú hodinu začíname tým, že opakujeme. Sedíme na koberci a opakujeme všetky zvuky a vlastne dieťa sa takto výslovnosť doučí.
Po tretie, pochopila som, že vyučovacie hodiny by si mal učiteľ pripravovať podľa toho, aké typy detí má na hodinách, teda aké učebné štýly preferujú deti v jeho triede. Metóda Jolly Phonics je ale vhodná pre akýkoľvek učebný štýl. Pretože tam sa používajú všetky, úplne všetky zmysly, ktoré sú zapojené, a teda každé dieťa sa dostane svojím spôsobom výsledku, ktorý od neho očakávam. Každý dokáže identifikovať zvuk, ktorý počuje a musí ho zopakovať, zároveň to vidí na obrázku, alebo to môže chytiť, ohmatať, lebo máme špeciálne haptické knížky, kde sú vyhĺbené tvary písmen, takže všetky zmysly sú zapojené. Preto hovorím, že keby sa začalo vyučovať v prvom ročníku touto metódou, vo vyšších ročníkoch už nie je problém prejsť aj na metódy iné.
A po štvrté, táto metóda je dobrá aj pre deti, ktoré majú problémy s rečou a s výslovnosťou.
MK: Máte poruke nejaký príbeh vášho žiaka, na ktorom by sme si mohli vyššie menované benefity ilustrovať?
MP: Mám jednu žiačku a nevedela som už, čo mám s ňou robiť. Aj jej mama odmietala spolupracovať. Keď som ju upozornila, že s malou by bolo treba ísť k logopédovi, pretože skladá vety ako štvorročné dieťa (pritom má sedem rokov, mala už odklad, čiže ani do škôlky sme ju nemohli vrátiť), reagovala agresívne. Žiačke sa nedalo vôbec rozumieť, keď rozprávala po slovensky, nieto ešte v angličtine, taká zanedbaná bola u nej výslovnosť. Mala som obavy, že keď mamička odmieta spolupracovať, či vôbec to dievčatko dostaneme na nejakú úroveň. Okrem iného veľa chýbala. Keď však bola v škole, tak bolo vidieť, že sa zlepšuje, bolo vidieť progres. Lenže tým, že veľa chýbala, tak sa progres sa u nej zastavil. To bolo minulý rok, tento rok som však milo prekvapená. Mamička začala spolupracovať. Pochopila, že jej asi nehovorím hlúposti. Začali chodiť k logopédovi a ani nevynecháva dochádzku a u tej malej sa to viditeľne zlepšilo. Veľmi rada chodí na hodiny angličtiny, teší sa, číta. Mala som obavy, či vôbec zvládne čítanie, pretože aj na hodine slovenského jazyka veľmi ťažko spájala hlásky do slov. Ale vidím, že to nie je až také problémové. Skúsila som s ňou dohnať nedorobené diktáty. Odrazu sa už nepotrebovala dívať na moje pomocné posunky a zapisovala tie zvuky sama.
Takže som milo prekvapená, že deti naozaj tak, ako to hovoria inštruktorky JP, postupne budú odbúravať posunkovanie a budú schopné zapisovať zvuky aj bez nich. Len keď vidím pri precvičovaní nejakého problému, že žiak si nie je istý, či počul a, ä alebo ae, lebo sú to podobné zvuky, tak im pomôžem posunkom. Keď aj zle prečítajú nejaké slovo, stačí im ukázať posunok a dokážu sa samy opraviť, nemusím ich opravovať ja. Takže preto hovorím, že posunky deťom pomáhajú reálne. Táto metóda je určená pre štvorročné deti, v Anglicku začínajú školskú dochádzku už od 4 rokov. Bolo by dobré, keby sa metódu Jolly Phonics podarilo presadiť v materských školách aj u nás. My v základných školách by sme pokračovali vo výuke Jolly Grammar.
MK: Môžeme konštatovať, že vlastne aplikujete do praxe inovatívnu metódu. Viete už z dvojročnej praxe vyvodiť aj akési závery?
MP: Je v tom akási sila stability. Učenie angličtiny hrou zmenilo v triede atmosféru. A dokonca teraz v druhom ročníku som si všimlala, že tí šikovní mi pomáhajú slabším. Takže keď sa potrebujem niekým viacej zaoberať, každý už vie, čo má robiť. Hodina má stále rovnaký systém, vždy začína rovnako. Žiaci vedia, že si majú sadnúť na koberec, že si zopakujeme všetky zvuky, potom prebieha každá hodina rovnako. Deti sa naučili, čo majú robiť a ja som nemala žiadny problém ani s disciplínou.
Svoje postrehy som spísala v druhej atestácii z názvom: Aplikácia inovačných metód na rozvoj čitateľských zručností v 1. ročníku základnej školy.(preklik na podstránku) V tejto práci som sa vlastne zaoberala takým svojím miniprieskumom, kde som si porovnala, ako vedia čítať deti, ktoré sa neučia metódou JP, a ako čítajú deti, ktoré JP používali. Dospela som k záveru, že deti, ktoré sa učia klasickými metodami, dokážu prečítať len tie slová, s ktorými sa už stretli. Deti, ktoré sa učili pomocou metódy Jolly Phonics, dokážu prečítať hocijaký text, čiže nemali problém prečítať aj neznáme slová. Zvlášť markantné rozdiely som zaznamenala pri čítaní slov, ktoré sa inak píšu a inak čítajú. Napríklad slová, v ktorých je digraph alebo takzvané Tricky words – nezbedné slovíčka, v ktorých neplatia vo výslovnosti pravidlá, ktoré sa deti učia pri jednotlivých hláskach. Preto sa výslovnosť a písanie týchto slov učíme zvlášť. Myslím si, že Jolly Phonics je správna cesta. Bolo by najlepšie, keby sa dostala do všetkých škôl na Slovensku. A vlastne k tomu sa chceme aj dostať. Je dobré, že sme to vôbec na Slovensku začali a viem povedať z vlastnej skúsenosti, že JP má naozaj dobré výsledky. Deti mi na konci prvého ročníka čítali tak, že som bola prekvapená. Išla som do používania metódy Jolly Phonics s tým, že uvidíme, ako sa to ujme. A to, čo som v atestácii písala o výsledkoch výskumu, je naozaj pravda.
Ďakujem za rozhovor.
Martin Knut